« Predchádzajúca 1 2
Jazda po zadnom Keď sa chce človek naučiť jazdiť po zadnom, prvé čo sa učí je zdvíhanie tzv „výplachom“ . Čo znamená, že zdvihne predné koleso len za pomoci plynu. Je potrebné sa rozbehnúť na otáčky, kde má motorka silu. Záleží na type motorky, ale malo by to byť tak, aby jazdec mal priestor otáčky ubrať aj pridať. Takže nie až na koniec otáčkového poľa. Napríklad na starým CBR600F ísť na cca 7 tisíc otáčok. Potom nasleduje tvrdá akcelerácia - to je dôležité. Málokto to chápe, rozbieha sa opatrne, potom to zavrú, pridajú a pozeraj sa že sa nič nedeje a motorka sa nedvíha. Princíp je ten, že keď sa človek rozbieha a tvrdo akceleruje, tak sa vytiahne predná vidlica hore, potom ten plyn zavrieš a znova pridáš. Čo sa stane? Keď to zavrieš, tak sa stlačia pružiny vo vidliciach a spoločne s pridaním plynu zase pružiny „vystrelia“ predok nahor a je to. Bez tých pružín by to tak ľahko nešlo. Motorka sa zdvihne, riadidlá zľahknú a teraz prvá reakcia väčšiny jazdcov - zavrú plyn - vyjujkaný nad tým čo sa deje. Chce to skúšať a skúšať a potom už len - plynom to vyhodiť hore a vo chvíli keď tá motorka začína byť vratká dopredu aj dozadu - uberať plyn, až proste ideš po zadnom kolese. Väčšina ľudí pridáva a pridáva a zastaví ich až obmedzovač, potom idú späť na obidve kolesá. Tadiaľto už cesta nevedie. Málokto má taký cit, aby vedel robiť wheellie na jedničku, aby mali taký cit, že to vyhodia do takého uhla, že jednoducho idú na tej jedničke a nepotrebujú zadnú brzdu ani radiť, že sa jednoducho zastavia na nejakých otáčkach a idú. Veľa tu zaváži aj smer a sila vetra. U silnejších mašín je tam lepšie mať pre začiatok zaradenú vyššiu rýchlosť, napríklad dvojku miesto jednotky, pretože vo vyšších rýchlostiach je motorka stabilnejšia a dvojka až tak prudko nereaguje na pridanie plynu a všeličo odpustí. Takže ďalšou cestou je naučiť sa pri jazde po zadnom radiť. Pri tomto je potrebné nebyť na konci otáčkového poľa. Ja som začínal tým že som radil rýchlosti bez spojky - je to rýchlejšie a ľahšie. Nie je to nutnosť, veľa ľudí to dáva aj so spojkou, ale musia byť rýchli. Pretože vo chvíli keď vymačknú spojku a preraďujú, musia pri tom samozrejme ubrať plyn, potom pustiť spojku, pridajú a okamžite to prehodia . To už nikto neustojí. Keď uberieš plyn a vymáčkneš spojku, motorka ide samozrejme hneď dole. Je dobré pred radením hodiť mierne vyššie. Motorku si pozdvihnúť, zaradiť, pri tom motorka mierne spadne a potom už len dorovnať plynom zase do tej správnej výšky Ďalší stupeň je naučiť sa jazdiť po zadnom pomaly. Rýchlo vie dnes jazdiť každý pako. Umenie je pomalá jazda. Chce to rovnováhu. Vedieť pracovať so zadnou brzdou. Zadná brzda je jediná vec, ktorá pomôže pred prehodením cez zadné koleso. Všetci to vedia a každy to na prvý krát zahodí, dajú nohy zo stúpačiek a snažia sa šliapnuť na zem, nasleduje pirueta a „efektný držkopád“ . V žiadnom prípade - nikdy nedávať nohy zo stupačiek !!!!! Zadná brzda je jediná vec, ktorá Vám v tomto prípade pomôže. Jazdiť po zadnom pomaly už nejde len za pomoci plynu. K tomu je už potrebné, dávať to na zadné cez spojku. Tak isto je potrebné zvýšiť si voľnobeh. Opäť záleží na type motorky, ale obvyklé je tak o 3 tisíc otáčok. Ja napríklad jazdím pomaly s voľnobehom okolo 4000 ot / min a poznám jazdcov čo tam kľudne majú 6 tisíc! V tú chvíľu sa začne motorka správať úplne inak. Ide podstatne ochotnejšie na zadné než predtým a na to sa musí dať hrozný pozor kým si zvyknete. Musí byť jazdec na to pripravený, pretože potom je ľahké to prehodiť. Teraz už je dobré mať hotovú hrazdu a samozrejme platí - mať to čo najviac očesané, aby si nezničil veci čo si zničiť nemusíš. Pri tomto sa padá najviac. Technika je už ale iná než pri výplachu - hore to dávaš pri jazde krokom pomocou pridania plynu a použitím spojky do toho tým správnym spôsobom. Takže - noha na zadnej brzde, vystreliť hore a vo chvíli keď ten voľnobeh začne motorku sám o sebe prehadzovať tak to zabrzdiť zadnou brzdou. Pretože voľnobeh pôsobí ako udržiavač rýchlosti. Toto sa nedá moc vysvetliť, to sa musí natrénovať. Musíš jednoducho pridať plyn a v tú pravú chvíľu zaspojkovat - pustiť spojku. Ten pomer plynu a spojky si musí každý nájsť sám. Pri akceleračnom wheellie ti ten náklon na udržanie motorky vo vzduchu nestačí, takže to musíš držať pod plynom a ide sa dosť rýchlo. Samozrejme zvýšený voľnobeh už funguje tak, že ti vlastne ženie motorku stále na chrbát. Jazdec preto môže ísť minimálne rýchlo a korigovať to zadnou brzdou aby motorku neprehodil. Keď to nejde so spojkou a motorka je neochotná sa na zadnej postaviť, tak to chce viac plynu alebo inokedy pustiť spojku. Až vo chvíli keď už dotyčný vie zdvihnúť motorku hore cez spojku, tak až potom má zmysel sa učiť jazdiť po zadnom pomaly. Jazda po zadnom v malej rýchlosti je podstatná pre 90% všetkých zložitejších trikov čo sa na zadnom robia. Ešte jedna vec je dobrá - podhustiť si zadnú pneu. Tak 1 bar je ideálne pre začiatok, to koleso je potom ako žuvačka, ale zabraňuje bočnej nestabilite. Spojkou to posielajte hore podstatne opatrnejšie ako pri akceleračným whellie, motorka ide hore oveľa ochotnejšie a je jednoduchšie to prehodiť. Čím sú otáčky voľnobehu vyššie, tým ľahšie to ide hore. Vo chvíli keď je motorka hore a začne sa prehadzovať - šliapnite na zadnú brzdu! Vtlčte si do hlavy - nedáva NOHY ZO STUPAČIEK!!!! Zadná brzda je jediná ktorá môže motorku vrátiť späť, ubratie plynu nepomôže vďaka vysokému voľnobehu. Podarilo sa vám to dať hore, prvou reakciou je prudšie šliapnuť na zadnú brzdu - prebrzdíte a tvrdo dopadnete späť na obe kolesá. Musíte si nájsť mieru, ísť na to citlivo a hlavne stále skúšať. Potom, až prejdete pár metrov, tak to bude vyzerať ako by si na tú zadnú brzdu šliapal prerušovane. Také ťuk .. ťuk .. ťuk .. na brzdu. Nejde brzdiť súvisle - to sa nedá vychytať. Vytvorenie hrazdy má zase pár zákonitostí, opäť je najlepšie opýtať sa niekoho kto jazdí stunt a už ju robil. Jasne - vezme sa pár kusov železa na navarí na podsedlovku. Dôležitý fígeľ je, že keď si jazdec spustí zo zadnej hrazdy dole olovnicu, tak by mala byť na úrovni zadného kolesa. Často si ľudia myslia, že keď si hrazdu urobia dlhšiu, že im to pomôže, aby to neprehodili na chrbát.Počítajú s tým že keď škrtnú hrazdou o zem, tak ich to vráti späť. Omyl. Keď škrtnú hrazdou o asfalt, väčšinou ich to rozhodí a idú do kytičiek. Jedine ako možno natrénovať tento náklon a vedieť ako ste vysoko , je tak, že na hrazdu pridrátujete plechový pásik a ten postupne skracujete. Vždy keď ním škrabnete o asfalt, tak viete ako vysoko ste a koľko má ešte rezervu. O trošku skrátiť a znova. Keď už potom človek jazdí veľký náklony - je na čase upraviť mazanie motora - preliať prevodovku olejom. U väčšiny motoriek to ide urobiť jednoducho, tak že sa prileje do motoriek liter oleja, ale musí si pritom vytiahnuť odvetrávaciu hadičku čo normálne končí v airboxe niekde inde. Málokomu sa toto všetko podarí natrénovať za jeden rok, ale môže sa stať. Druhý rok je potom potrebné trénovať stabilitu. Jazdu po zadnom čo najpomalšie a čo najrovnejšie. To aby sa človek naučil jazdiť po zadnom naozaj kontrolovane, tak aby k tomu potreboval len korekciu zadnou brzdou. Pokračovanie čoskoro Auto článkur: Cendina FOTOGRAFIE SÚ PREVZATÉ Z KALENDÁRA „STUNTRIDING 2011“ Viac info a objednávky na www.stuntriding.cz
Diskusia k článku: Krv a skrutkyDiskusia k fotogalérii: Krv a skrutky
Prispievať do fóra môže len registrovaný užívateľ
