« Predchádzajúca 1 2
Ešte sme sa nestihli ani poriadne podeliť o dojmy z prvej jazdy a organizátor už kýva na poslednú jazdu. Prichádzam ku RC8 R. Mimochodom túto motorku som tiež nepoznala, napriek tomu, že je to jogurt a myslela som si, že v nich mám celkom prehľad, ha. Stále som bola v domnení, podľa tej 8 v názve, že má objem okolo 800 ccm, a motor ako väčšina jogurtov, teda radový štvorvalec. Žiadny zázrak. O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď som pod kapotami zbadala 2 valce do V, a dozvedela sa, že majú spolu objem 1200 ccm. Trochu som znervóznela, ale zvedavosť bola silnejšia. Obkračujem teda RC8R a usádzam sa na skromnom sedátku. Na displeji vidím len hromadu čísel - napchali doň digitálny otáčkomer, rýchlomer, niekoľko 'tripov' a ktovie, čo ešte. Zdá sa mi neprehľadný a tak naň už viac nepozerám. Oproti SMC sa tu konečne cítim ako doma, nervozita zmizla, ostala len ohromná radosť. Na rovinke sa rozbieham najprv opatrne, čakala som, že taký objem ma po pridaní zhodí zo sedla, a ešte ma aj prefacká za moju drzosť vôbec sa jej chytať. Nič také sa však nekonalo, a jej výkon ma príliš neohromil. Išla samozrejme výborne, a ja som ju ani príliš netočila, ale nebolo to nič, kvôli čomu by som nemohla spávať. To prišlo až neskôr, keď sme okúsili prvé zákruty Šturca. Motorka sa neuveriteľne ľahučko klopila do oboch strán, oveľa ľahšie, ako moja 600-vka. Nuž, vývoj za 10 rokov asi naozaj pokročil. Skvele sa ovláda, stačí sa pozrieť, kam chcem ísť a ona už vie.. od úžasu ani nezatváram ústa. Má obuté mäkké pirellky a za krátko si úplne získala moju dôveru. Škoda, že je to parkovisko tak blízko, do kelu. Cestou dolu dostávame upozornenie na policajtov v Harmanci. Idem tadiaľ teda 50, čomu sa RC8R iba hrkotavo čuduje a nedočkavo mi poskakuje pod zadkom. Nie je to veľmi príjemné, ale asi to tak má byť. Po príjazde motorky parkujeme priamo pred garáž, všetko je už zbalené, akcia končí. S Ivkom ešte chvíľu čakáme na parkovisku, rozdýchavame nadšenie a vymieňame si dojmy. Adventúra je taký môj malý sen. A bol som nadšený že sa na nej môžem previesť. Hneď ako som si na ňu sadol som vedel, že si budeme rozumieť. Posed bol vynikajúci, pohodlný tak ako sa na enduro -cestovateľa patrí. Po vyrazení na cestu som bol uchvátený ako motorka ťahá a brzdí a klopí... no bolo to neskutočné. Túto jazdu na rozdiel od tej prvej som si doslova užíval a nemuseli sme si na seba vôbec zvykať. No ani som sa nenazdal, jazda sa skončila a ja som musel z motorky dolu, čo sa mi vôbec nechcelo. Už ale viem čo bude moja ďalšia motorka. Cestou domov nás zastihne dážď, kvapky mi dopadajú na priezor, ale ani ich nevnímam. Ani dážď a skoro ani cestu. Mysľou som stále s tými oranžovými potvorami, ktoré mi spravili takú radosť. Premietam si obe jazdy a trochu ľutujem, že na nás nevyšla aj tá tretia. Bol to skvelý deň, skvelá akcia s výbornou organizáciou a celkovo skvelý zážitok, ktorý mi ešte dlho bude tkvieť v pamäti.
Diskusia k článku: Ako bolo na KTM Orange Day 2010 u ŽuboraDiskusia k fotogalérii: Ako bolo na KTM Orange Day 2010 u Žubora
Prispievať do fóra môže len registrovaný užívateľ
