Poznáte to ... sedíte v práci vedľa frekventovanej križovatky, kde každú chvíľu, hlavne keď je vonku pekne, prefrčí nejaká dvojkolesová slečinka a vy len slintáte a čakáte na fajront ... momentálne ledva chodím, moja chôdza skôr pripomína tanec podnapitého tínedžera, stavec na chrbtici to vzdal a kúsok z neho sa odlomil pri niektorom z mnohých enduro - pádov v zime. Tak mi treba. Včera mi to však nedalo. Mal som cestu do Žiliny a slniečko ma ukecalo ... žiadne auto a tichá závisť obiehajúcim bikerom, parkujem plechovku doma, obliekam sa, štartujem edvenčra, dva akrapoviče sfleku zrušia ticho nášho malého mestečka. Dnes žiaden off-road, len kochačka okolitou prírodou. Trošku nestíham, tak volím v postate len presun. Spájam príjemné s užitočným, prichádzam do Žiliny po ceste prvej triedy, no a čo. Na zlomený stavec stále lepšie než hrdzavým klincom do pneumatiky ... Zo Žiliny odchádzam okolo deviatej večer, smer je jasný. Rajeské Teplice, Fačkovské sedlo, Čičmany a cez Ilavu domov. Cirka hodinka plná zákrut. Žiara xenónu pretína tmu v každej z nich a ja ich prekonávam čím ďalej tým vo väčších náklonoch. Beriem na vedomie pokročilú hodinu aj možnosť stretu s lesnou zverou. Zvuk motora v stredných a vyšších otáčkach ma však ubezpečuje, že každý tvor aspoň so sebemenším pudom sebazáchovy sa musí zľaknúť a utekať kade-ľahšie od cesty ... Neponáhľam sa, len si užívam ten blažený pocit, keď mi pod zadkom dunia dva splašené pollitre. Som takmer sám na ceste a som naozaj šťastný. Domov prichádzam po desiatej, vonku už je relatívne chladno, no ja som vyrehotaný jak piškóta, hovorím tomu pozitívne vymotorkovaný. Odpovedal som si na otázku, či sa dá fúrikovať aj so zlomeným stavcom, o tri dni začína víkend a ja sa naň už bohovsky teším ...
Diskusia k blogu: I tak še da ...
Prispievať do fóra môže len registrovaný užívateľ