« Predchádzajúca 1 2
Kawasaki ER-6f Vedela som, že tento motocykel je určený viac-menej začiatočníkom, nečakala som od neho teda žiadne zázraky ale bola som zvedavá ako si poradí so Šturcom. Výkon motora sa mi zdal dosť slabý, spočiatku som si myslela, že som netrafila správne otáčky. Skúšam to teda vyššie, nižšie, v strede, no neúspešne. S výkonom je to všade zhruba rovnaké. No nič, veď to má byť pre začínajúcich jazdcov. Takisto boli zrejme aj brzdy navrhnuté tak, aby si s nimi začiatočníci neublížili. Brzdný účinok sa mi zdá veľmi slabý, musím dopredu rozmýšľať kedy budem potrebovať brzdiť, aby som stihla spomaliť dostatočne včas. Tu ale končí zoznam výčitiek a ďalej ma už ER-6f prekvapuje iba príjemne. Motorka je ľahučká a veľmi šikovne sa nakláňa z jednej zákruty do druhej. Táto jazda je oveľa väčšia zábava ako to predchádzajúce trápenie sa s Ninjou. Nerobí jej problém ani rýchlejší presun, vďaka kapotáži nie je cítiť nápor vetra vo vyšších rýchlostiach. Nemyslím si však, že toto je pre začínajúcich jazdcov tá správna vlastnosť, uvedomenie si rýchlosti je kvôli kapotáži oveľa horšie, a tak vám rýchlo na tachometri vyskočí 140 km/h a vy máte stále pocit, že idete “tak akurát”. To môže byť dosť nebezpečné pre niekoho, kto na motorke iba začína. Ja by som ju skôr odporučila jazdcom, ktorí už majú aspoň sezónu za sebou a hľadajú nízkorozpočtovú motorku, lebo toto určite nebude žrút na gumy ani iný spotrebný materiál. V neposlednom rade má ER-6f veľmi pekný športový dizajn, a na túto vlastnosť by sa mohli chytiť najmä ženy – motorkárky. Kawasaki Z1000 – čerešnička na torte Už som si myslela, že dnes to bude len taká nuda. Ninja bola sklamanie, ER-6f bola síce fajn, ale mne tam na zábavu chýbal nejaký ten koník navyše. Ostávala Z1000, veľký naháč, ktorý vyzerá ako vypasený chrobák, a ešte aj s nevkusným sedlom, ktoré sa malo asi podobať hadej koži. Žeby to ešte mohol zachrániť? Tušila som, že motor by mohol ťahať dobre. Zabúdam teda, že sedím na gýčovom haďom sedle a v prvom výjazde na diaľnicu otáčam plyn. Nech sa chrobák ukáže. Zabrala už od 2 – 3 tisíc otáčok, až mi skoro urvala ruky. Takto skoro som to naozaj nečakala. To sme sa hádam pomýlili, nie? Spomalím, nechám klesnúť otáčky a skúšam to znova. Znova sa schytila už od nízkych otáčok ako splašený kôň, tentokrát som sa poriadne chytila a pridávam ďalej. Držím sa, celou silou zvieram riadítka, a ona celou silou akceleruje. Len dúfam, že jej vo výrobe nadelili tie riadítka poriadne pevné, lebo mám pocit, že ich každou chvíľou ohnem k sebe. Neuveriteľná sila, takéto zrýchlenie som ešte nezažila, nikdy a na ničom. Najlepšie na tom je, že ona sa takto správa v celom rozsahu otáčok a na každom prevodovom stupni. Organizátor ju prirovnal k automatu – netreba vám ani radiť, ono to ide stále. Fantastický zážitok ma čakal na Šturci. Ostré zákruty, ktoré môj jogurt nemá rád, si tento veľký chrobák vychutnával s úplnou ľahkosťou. To, čo bývalo pre mňa len nutným zlom na ceste k rýchlym zákrutám, bola so Z-kom neskutočná zábava. A vlastne bolo jedno, či sú zákruty ostré, tiahle, alebo treba obísť záplatu, všetko bola hračka, motorka má fantastickú ovládateľnosť a taktiež brzdy. Keď sme sa vrátili, mala som chuť sa jej vrhnúť okolo predného svetla a nepustiť. Toto bolo prvýkrát, keď ma napadlo, že jogurt raz pôjde z domu... Nebude to hneď, lebo Z1000 bude aj dosť náročná na údržbu, hlavne pri takomto štýle jazdy. Ale keď budem najbližšie uvažovať o zmene motorky, Z1000 je pre mňa najhorúcejší kandidát. Myslím, že je na našich cestách a tiež na Šturci oveľa lepšie využiteľná ako jogurt, a dokonca sa vyrába aj v pekných farbách a bez hadieho sedla. Živo si viem predstaviť, že raz takú parádu budem mať doma. Žuborovci nám tak znova pripravili parádny deň, a mne nasadili do hlavy chrobáka. Veľkého, trochu nevkusného chrobáka.
Diskusia k článku: Predvádzací deň Kawasaki u ŽuboraDiskusia k fotogalérii: Predvádzací deň Kawasaki u Žubora
Prispievať do fóra môže len registrovaný užívateľ
